Triedny výlet – VI.A

Hajnáčka. Najjužnejšia obec okresu Rimavská Sobota. Leží v srdci Cerovej vrchoviny, v kotline horného toku potoka Gortva. Práve tam sme sa vybrali na zaslúžený a dlho očakávaný triedny výlet.
Odchod bol 5.6. o 8.15 zo železničnej stanice RS. Cesta nám rýchlo ubehla. Vlak vystriedal vlakobus, ktorý nás vyložil na zastávke Šurice. Plný očakávania sme sa vybrali hľadať zrúcaninu hradu. To sme ešte netušili, aká túra je pred nami. Do dediny to bol „pár kilákov“ pešobusom. Ešteže bolo také krásne počasie 🙂
Osvieženie sme asi po hodine našli v potravinách vo forme nanukov a minerálky, na pekne upravenom námestí, oproti dvojvežového kostola. Pani učiteľka overila trasu, a už sme na vlastné oči videli, ako sa nad našimi hlavami týči hradný kopec. Vrch so zvyškami stredovekého Hajnáčskeho hradu vyrastal z obkolesenia okolitých obydlí. Miernym stúpaním sme sa dostali k drevenej bráne, ktorá tvorila vstup do bývalého hradného areálu. Hneď pri bráne sme si prečítali základné informácie o hrade a už nám nič nebránilo odhaliť jeho históriu. Cestou sme neodolali a pochutili si na práve dozrievajúcich drevených jahodách. Pomocou informačných tabúľ pri ceste sme si nenúteným spôsobom doplnili vedomosti z geografie aj biológie.
Starým hradným schodišťom, vysekaným priamo do čadičového podložia sme sa ocitli uprostred nepatrných zvyškov niekdajšieho kráľovského hradu Hajnáčka. Podľa legendy názov hradu pochádza od mena dcéry vojvodu Hubu, Hajnáčky, ktorá ho dostala do daru od otca. Z hradnej skaly sme mali nádherný výhľad na okolitú krajinu Cerovej vrchoviny . Na východ od obce sa nachádza masív Ragáč. Vrch Ragáč je vyhasnutou sopkou, jednou z najmladších na Slovensku. Sopka je stará približne 1,4 milióna rokov. Je to mimoriadne zaujímavý geologický útvar, ktorého vrcholové časti tvorí troskovitý kužeľ. Nájdeme tu falošné jaskyne – dutiny po výfukoch sopečných pár. Na úpätí zrúcaniny sme si urobili obejdňajšiu prestávku. Väčšinu z toho, čo nám starostlivé mamky pripravili, sme spapkali a takto posilnení sme sa vydali na cestu spät. Ešte krátka zastávka v potravinách na nealko občerstvenie a ani sme si neuvedomili, že opäť peškujeme na vlak.
V Rimavskej Sobote nás už čakali rodičia a my sme im mohli ihneď vyrozprávať nové zážitky.
Niektorých síce mrzelo, že sme sa nedostali aj do neďalekej Kostnej doliny, veď práve tam je okrem náleziska mladotreťohorných kostí tapírov, mastodontov a nosorožcov aj nálezisko doposiaľ najväčšieho nájdeneného zafíra v bazalte v tejto oblasti, ale aj tak sme boli „dúfam všetci“ spokojní.

My zo VI.A